{"id":94651,"date":"2024-04-15T06:49:39","date_gmt":"2024-04-15T06:49:39","guid":{"rendered":"https:\/\/stopcarcinogensatwork.eu\/dekarbonizacia-a-bezpecnost-a-ochrana-zdravia-pri-praci\/"},"modified":"2026-05-19T08:18:11","modified_gmt":"2026-05-19T08:18:11","slug":"dekarbonizacia-a-bezpecnost-a-ochrana-zdravia-pri-praci","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/stopcarcinogensatwork.eu\/sk\/dekarbonizacia-a-bezpecnost-a-ochrana-zdravia-pri-praci\/","title":{"rendered":"Dekarboniz\u00e1cia a bezpe\u010dnos\u0165 a ochrana zdravia pri pr\u00e1ci"},"content":{"rendered":"

E\u00da si stanovila ambici\u00f3zne klimatick\u00e9 ciele, aby sa do roku 2050 stala prv\u00fdm klimaticky neutr\u00e1lnym kontinentom, pri\u010dom dekarboniz\u00e1cia a op\u00e4tovn\u00e9 vyu\u017e\u00edvanie kritick\u00fdch materi\u00e1lov s\u00fa dva k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 ciele. Hoci s\u00fa tieto amb\u00edcie chv\u00e1lyhodn\u00e9, predstavuj\u00fa v\u00fdznamn\u00e9 v\u00fdzvy z h\u013eadiska bezpe\u010dnosti a ochrany zdravia pri pr\u00e1ci. <\/p><\/blockquote>\n

Na jednej strane sa Zelen\u00e1 dohoda v\u00fdrazne zameriava na postupn\u00e9 vyra\u010fovanie l\u00e1tok, ktor\u00e9 s\u00fa \u0161kodliv\u00e9 pre \u013eudsk\u00e9 zdravie a \u017eivotn\u00e9 prostredie. Na druhej strane op\u00e4tovn\u00e9 pou\u017eitie materi\u00e1lov a v\u00fdroba nov\u00fdch zdrojov energie, ako s\u00fa bat\u00e9rie pre elektromobilitu a vetern\u00e9 turb\u00edny, zah\u0155\u0148aj\u00fa manipul\u00e1ciu s nebezpe\u010dn\u00fdmi a niekedy aj karcinog\u00e9nnymi l\u00e1tkami. Vzh\u013eadom na tieto d\u00f4sledky, ktor\u00e9 prich\u00e1dzaj\u00fa spolu so zabezpe\u010den\u00edm cie\u013eov v oblasti kl\u00edmy, je nevyhnutn\u00e9, aby sa pri vytv\u00e1ran\u00ed nov\u00fdch pracovn\u00fdch miest v obehovom (zelenom) hospod\u00e1rstve uprednost\u0148ovala bezpe\u010dnos\u0165 a udr\u017eate\u013enos\u0165, najm\u00e4 pokia\u013e ide o bezpe\u010dnos\u0165 a ochranu zdravia pri pr\u00e1ci. <\/p>\n

Protichodn\u00e9 ciele<\/h2>\n

Pr\u00edkladom t\u00fdchto ob\u00e1v je nariadenie E\u00da o bat\u00e9ri\u00e1ch.<\/a> Cie\u013eom E\u00da je zv\u00fd\u0161i\u0165 zber (mal\u00fdch) bat\u00e9ri\u00ed, a t\u00fdm zv\u00fd\u0161i\u0165 pr\u00edtomnos\u0165 recyklovan\u00e9ho kobaltu (karcinog\u00e9nny), olova (toxick\u00fd pre reprodukciu), l\u00edtia (toxick\u00fd pre reprodukciu) a niklu (karcinog\u00e9nny, mutag\u00e9nny a toxick\u00fd pre reprodukciu) v nov\u00fdch bat\u00e9ri\u00e1ch. Vzh\u013eadom na odhadovan\u00fd po\u010det 800 000 kvalifikovan\u00fdch zamestnancov v E\u00da, ktor\u00ed bud\u00fa v bl\u00edzkej bud\u00facnosti pracova\u0165 vo v\u00fdrobe bat\u00e9ri\u00ed (pod\u013ea z\u00e1kona o \u010distom nulovom priemysle), je nevyhnutn\u00e9,<\/a> aby spolo\u010dnosti v tomto odvetv\u00ed zaviedli politiku n\u00e1le\u017eitej starostlivosti a sna\u017eili sa nahradi\u0165 nebezpe\u010dn\u00e9 l\u00e1tky. Okrem toho pr\u00edslu\u0161n\u00e9 vn\u00fatro\u0161t\u00e1tne org\u00e1ny bud\u00fa ma\u0165 pr\u00e1vomoc a mali by iniciova\u0165 obmedzenia pre ur\u010dit\u00e9 pou\u017eitia, podobne ako je to uveden\u00e9 v nariaden\u00ed REACH. <\/p>\n

Opravite\u013enos\u0165 a op\u00e4tovn\u00e9 pou\u017eitie<\/h2>\n

Mnoh\u00e9 suroviny pou\u017e\u00edvan\u00e9 vo v\u00fdrobkoch a energetick\u00fdch syst\u00e9moch, ako s\u00fa napr\u00edklad smartf\u00f3ny a sol\u00e1rne panely, s\u00fa nebezpe\u010dn\u00e9, ak s\u00fa im pracovn\u00edci vystaven\u00ed. Vzh\u013eadom na obmedzen\u00e9 mno\u017estv\u00e1 t\u00fdchto materi\u00e1lov a s cie\u013eom minimalizova\u0165 zbyto\u010dn\u00fd nebezpe\u010dn\u00fd odpad E\u00da podporuje a vyn\u00fati, aby spolo\u010dnosti zabezpe\u010dovali opravu v\u00fdrobkov a op\u00e4tovn\u00e9 pou\u017eitie materi\u00e1lov na konci \u017eivotn\u00e9ho cyklu v\u00fdrobku. Vznikne odvetvie, ktor\u00e9 to bude vykon\u00e1va\u0165 a v ktorom expoz\u00edcia nebezpe\u010dn\u00fdm l\u00e1tkam predstavuje v\u00e1\u017ene riziko. Je nevyhnutn\u00e9, aby sa primerane rie\u0161ila bezpe\u010dnos\u0165 a zdravie t\u00fdchto pracovn\u00edkov. <\/p>\n

V\u00fdvoj a \u0165a\u017eba strategick\u00fdch surov\u00edn v E\u00da<\/h2>\n

Zamestnanci m\u00f4\u017eu by\u0165 vystaven\u00ed nebezpe\u010dn\u00fdm l\u00e1tkam nielen po\u010das zberu a op\u00e4tovn\u00e9ho pou\u017eitia surov\u00edn, ale aj po\u010das \u0165a\u017eobn\u00e9ho procesu v ban\u00edctve, ktor\u00fd je zn\u00e1my mo\u017enou expoz\u00edciou nebezpe\u010dn\u00fdm a karcinog\u00e9nnym l\u00e1tkam. E\u00da sa sna\u017e\u00ed zn\u00ed\u017ei\u0165 svoju z\u00e1vislos\u0165 od in\u00fdch kraj\u00edn v oblasti ur\u010dit\u00fdch surov\u00edn a vytvorila r\u00e1mec na zabezpe\u010denie bezpe\u010dn\u00fdch a udr\u017eate\u013en\u00fdch dod\u00e1vok kritick\u00fdch a strategick\u00fdch surov\u00edn. Ciele boli stanoven\u00e9 na 10 % \u0165a\u017eby v E\u00da, 40 % spracovate\u013eskej kapacity, 25 % recykl\u00e1cie a maxim\u00e1lne 65 % ro\u010dnej spotreby E\u00da z jednej tretej krajiny. Okrem \u00fasilia v oblasti recykl\u00e1cie tieto ciele znamenaj\u00fa roz\u0161\u00edrenie \u0165a\u017eobn\u00fdch \u010dinnost\u00ed v r\u00e1mci E\u00da. <\/p>\n

Strategick\u00e9 suroviny E\u00da<\/h3>\n
\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
Strategick\u00e1 surovina<\/th>\nReprezentat\u00edvna l\u00e1tka<\/th>\nCMR-klasifik\u00e1cia<\/th>\n<\/tr>\n<\/thead>\n
Bizmut<\/td>\n<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
Borat<\/td>\nKyselina borit\u00e1 (10043-35-3)<\/td>\ntoxick\u00e1 pre reprodukciu<\/td>\n<\/tr>\n
Gallium<\/td>\nGalliumarsenid (1303-00-0)<\/td>\ntoxick\u00fd pre reprodukciu<\/td>\n<\/tr>\n
Germ\u00e1nium<\/td>\nOxid germ\u00e1nia (1310-53-8)<\/td>\ntoxick\u00fd pre reprodukciu<\/td>\n<\/tr>\n
Kobalt<\/td>\nUhli\u010ditan kobaltnat\u00fd (II) (513-79-1)<\/td>\nkarcinog\u00e9n, toxick\u00fd pre reprodukciu<\/td>\n<\/tr>\n
Me\u010f<\/td>\n<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
Vz\u00e1cne zeminy (pre magnety)<\/td>\n<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
L\u00edtium<\/td>\nUhli\u010ditan l\u00edtny (554-13-2)<\/td>\ntoxick\u00fd pre reprodukciu (v \u0161t\u00e1diu diskusie)<\/td>\n<\/tr>\n
Hor\u010d\u00edk<\/td>\n<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
Mang\u00e1n<\/td>\n<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
Kovy platinovej skupiny<\/td>\n<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
Pr\u00edrodn\u00fd grafit<\/td>\n<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
Nikel<\/td>\nS\u00edran nikelnat\u00fd (7786-81-4)<\/td>\nkarcinog\u00e9n, mutag\u00e9n, toxick\u00fd pre reprodukciu<\/td>\n<\/tr>\n
Krem\u00edk Kov<\/td>\n<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
Tit\u00e1n<\/td>\nOxid titani\u010dit\u00fd (13463-67-7)<\/td>\nkarcinog\u00e9n (s\u00fadne stanovisko)<\/td>\n<\/tr>\n
Tugnsten<\/td>\n<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>
Odkaz: Packroff, R., Clever, M., Reese, J.; Sicher ist Sicher, 11\/2023, s. 493-499<\/figcaption><\/figure>\n

Bezpe\u010dn\u00e9 a udr\u017eate\u013en\u00e9 chemik\u00e1lie a materi\u00e1ly pod\u013ea n\u00e1vrhu<\/h2>\n

Okrem v\u00fdziev t\u00fdkaj\u00facich sa nebezpe\u010dn\u00fdch surov\u00edn je potrebn\u00e9 zoh\u013eadni\u0165 aj dizajn nov\u00fdch chemick\u00fdch l\u00e1tok, materi\u00e1lov a v\u00fdrobkov. V tejto oblasti sa strat\u00e9gia pre udr\u017eate\u013enos\u0165 chemick\u00fdch l\u00e1tok (CSS<\/a> ) zameriava na inov\u00e1cie pre bezpe\u010dn\u00fa a udr\u017eate\u013en\u00fa v\u00fdrobu chemick\u00fdch l\u00e1tok v E\u00da. Jednou z d\u00f4le\u017eit\u00fdch skup\u00edn materi\u00e1lov s\u00fa umel\u00e9 vl\u00e1kna r\u00f4zneho rozsahu. V tomto kontexte predstavuje vdychovate\u013en\u00fd prach z vl\u00e1kien, ktor\u00fd sp\u013a\u0148a tzv. krit\u00e9ri\u00e1 WHO, vysok\u00fd karcinog\u00e9nny potenci\u00e1l. Hoci je technicky mo\u017en\u00e9 dosiahnu\u0165 bezpe\u010dn\u00fd dizajn mnoh\u00fdch druhov vl\u00e1kien, vedci v oblasti materi\u00e1lov a in\u017einieri si musia by\u0165 vedom\u00ed potenci\u00e1lnych zdravotn\u00fdch riz\u00edk. Pravdepodobne najlep\u0161\u00edm sp\u00f4sobom, ako zv\u00fd\u0161i\u0165 informovanos\u0165, je za\u010dleni\u0165 inform\u00e1cie o potenci\u00e1lnych zdravotn\u00fdch rizik\u00e1ch dizajnu materi\u00e1lov do ich Vzdel\u00e1vania. <\/p>\n