Biomonitoring pri práci (biologický monitoring) je nástroj na hodnotenie expozície chemickým látkam pri práci. Cieľom novej príručky agentúry EU-OSHA je pomôcť pracovníkom a manažérom v oblasti ochrany zdravia pri práci pri vytváraní a riadení programov biomonitoringu expozície chemickým látkam na pracovisku a pri využívaní výsledkov na zlepšenie prevencie.
V príručke sú stanovené spoločné zásady a vysvetlená úloha a používanie smerných hodnôt biologického monitorovania a biologických limitných hodnôt. Príručka sa zaoberá používaním biomonitoringu expozície chemickým látkam na pracovisku na účely hodnotenia expozície a zdravotného dohľadu vrátane prípadov nehôd a úniku chemických látok.
Etické otázky
Keďže biomonitoring zahŕňa merania biologických vzoriek odobratých jednotlivcom, je nevyhnutné, aby boli chránené práva jednotlivca, ktorý vzorku poskytol. V príručke sa vysvetľuje, ako vytvoriť účinný program biomonitoringu v kontexte pracoviska a zároveň chrániť práva jednotlivých účastníkov. Ďalej skúma etické otázky ochrany súkromia a práv pracovníkov a poskytuje informácie pre pracovníkov o tom, čo môžu od takéhoto monitorovania očakávať.
Biologické monitorovanie
Na posúdenie expozície nebezpečným chemickým látkam sa používajú rôzne typy postupov zdravotného dohľadu vrátane otázok v rozhovore a lekárskeho vyšetrenia. Príručka ponúka pracovníkom informácie o tom, čo môže biomonitoring pri práci zahŕňať, a venuje sa kľúčovým aspektom, ako sú výhody, obmedzenia, interpretácia výsledkov, právo na informácie, etické otázky a súhlas.
O biologickom monitorovaníMonitorovanie biologickej expozície, bežne označované ako biomonitoring, je meranie látky alebo jej metabolitov (produktov rozkladu) v biologickej vzorke získanej od jednotlivca. Najbežnejšími typmi vzoriek sú sérum, krv a moč, ale používa sa aj niekoľko ďalších, najmä vo výskume, vrátane slín, vlasov, potu a vydychovaného vzduchu. Typ vzorky je primárne určený sledovanou látkou, ale ak existuje viacero možností, ich odber bude predstavovať rôzne úrovne invazívnosti a môže odrážať rôzne časové rámce expozície. Pri biomonitoringu sa často kvantifikuje látka, ktorá je predmetom záujmu, vo vzorke, ale niekedy je vhodnejšie merať produkt biotransformácie (metabolit alebo produkt reakcie s DNA alebo bielkovinou, tzv. adičný produkt alebo adukt). V ideálnom prípade by mal dobrý biomarker odrážať vnútornú dávku, byť dostatočne citlivý na zistenie relevantných úrovní expozície a byť špecifický pre jednotlivú látku (alebo skupinu úzko súvisiacich látok). Monitorovanie biologických účinkov je meranie a hodnotenie včasných biologických účinkov spôsobených absorpciou chemických látok predtým, ako dôjde k poškodeniu zdravia exponovaných pracovníkov. Zvyčajne zahŕňa meranie biochemických reakcií – napríklad meranie aktivity cholínesterázy v plazme a erytrocytoch u pracovníkov vystavených organofosforovým pesticídom alebo meranie zvýšenia bielkovín v moči po expozícii kadmiu. Tieto reakcie môžu mať potenciálne zdravotné dôsledky pre jednotlivca a môžu vzniknúť z neprofesionálnej expozície. Preto by sa monitorovanie biologických účinkov v pracovnom kontexte malo vždy vykonávať pod dohľadom pracovného lekára. Biomarkery účinku sa používajú najmä pri výskume alebo klinickom hodnotení. |
