Fakty o Nitrozamíny

Len v gumárenskom priemysle je v EÚ zamestnaných viac ako 350 000 pracovníkov; okrem toho sa odhaduje, že približne 260 000 pracovníkov je vystavených pôsobeniu kvapalín na obrábanie kovov a inhibítorov korózie. Nitrozamíny sa zvyčajne nevyrábajú zámerne, ale zvyčajne vznikajú zo sekundárnych amínov a nitrozačných činidiel za určitých reakčných podmienok. Typické pracoviská, kde sa Nitrozamíny môžu vyskytovať, sú gumárenský, kožiarsky, kovoobrábačský a chemický priemysel. Inhalácia a dermálna expozícia sú hlavnými spôsobmi expozície Nitrozamínom. Mnohé Nitrozamíny sú podľa nariadenia CLP (Klasifikácia, označovanie a balenie) klasifikované ako karcinogénne kategórie 1A, 1B alebo 2. Epidemiologické údaje naznačujú, že expozícia Nitrozamínom v pracovnom prostredí aj v bežnej populácii môže byť spojená s rizikom vzniku rôznych typov rakoviny.

Kde sa vyskytujú riziká

Expozícia Nitrozamínami môže dôjsť v gumárenskom priemysle pri úkonoch, ako je váženie, miešanie, spracovanie polotovarov, vulkanizácia a následná úprava. Potenciálnym zdrojom Nitrozamínov môžu byť aj gumárenské výrobky. Expozícia bola hlásená v kovospracujúcom priemysle, ak kvapaliny na obrábanie kovov obsahujú vysoké hladiny dusičnanov/nitritov. Typickými úlohami sú údržba a servis strojov, ručná manipulácia s obrábacími strojmi za tesnej prítomnosti obsluhy a pravdepodobnosť postriekania, postriekania alebo odparovania kvapalín a zmesí na obrábanie kovov počas prevádzky. Nie je však známe, či sa tieto podmienky už uplatňujú v Európe. Výroba a používanie amínov v chemickom priemysle, ako aj dekantácia a plnenie amínov a ich používanie v ďalších chemických procesoch, napr. pri náteroch koagulačným procesom, pri výrobe polyakrylonitrilových vlákien, sú pracoviská, kde sa môžu vyskytovať Nitrozamíny. V minulosti bolo možné nájsť ďalšie postihnuté pracoviská aj v kožiarskom priemysle, v elektronickom priemysle a v zlievarňach.

Viac o látke

Nitrozamíny sa nevyrábajú ani nepoužívajú. Nitrozamíny zvyčajne vznikajú zo sekundárnych amínov pri kontakte s inými dusíkatými zlúčeninami a nitrozačnými činidlami. Nitrozačnými činidlami sú kyselina dusičná a jej soli, dusitany, oxidy dusíka z výfukových plynov motorov alebo organické nitrozlúčeniny a nitrozlúčeniny. Sekundárne amíny môžu byť prítomné v chemických prísadách alebo ako zložky z hotových výrobkov. Známe sekundárne amíny s potenciálom vytvárať Nitrozamíny sú napr. dietylamín, dietylaminolamín, dietylpropylamín, morfolín, pyrolidín. Sekundárne amíny môžu v príslušných množstvách vznikať aj z iných zlúčenín obsahujúcich dusík, napr. hydrolýzou, termickým alebo biogénnym rozkladom. Typické sekundárne amíny možno nájsť aj medzi inhibítormi korózie, urýchľovačmi vulkanizácie, rozpúšťadlami a vodou miešateľnými alebo vodou miešanými chladiacimi mazivami, ako sú kvapaliny na obrábanie kovov.

Nebezpečenstvá, ktoré sa môžu vyskytnúť

Expozícia Nitrozamínom sa spája so širokou škálou typov rakoviny, napr. so vznikom rakoviny močového mechúra, žalúdka, pažeráka, prostaty, pankreasu a pečene, leukémie a mnohopočetného myelómu.

Doba latencie medzi expozíciou a vznikom rakoviny sa odhaduje na 15 rokov.

Čo môžete urobiť

V prvom rade ide o opatrenia zamerané na elimináciu a prevenciu rizík. Sekundárne amíny nahraďte vhodnými náhradami pre vaše konkrétne použitie, napr. primárnymi alebo terciárnymi amínmi a alkanolamínmi. Je známych niekoľko sekundárnych amínov, ktoré netvoria karcinogénne Nitrozamíny, napr. dicyklohexylamín. Existujú rôzne alternatívne chemické systémy pre použitie sekundárnych amínov, napr. v gumárenskom priemysle. Na zníženie rizika tvorby Nitrozamínov udržiavajte nitrozačné činidlá alebo prekurzory, ako je dusitan, mimo dosahu a koncentráciu sekundárnych amínov na nízkej úrovni. V prípade potreby použite inhibítory tvorby Nitrozamínov, ako je kyselina askorbová, sulfamáty, kyselina p-aminobenzoová, alfa-tokoferol, primárne amíny a primárne alkanolamíny. Skontrolujte alebo monitorujte maximálnu koncentráciu sekundárnych amínov, nitrozačných činidiel alebo hodnotu pH v produktoch. Dodržiavajte národné obmedzenia používania, ak existujú. Ak nie je možná náhrada, vykonávajte pravidelné hodnotenie expozície, aby ste skontrolovali, či sú vaše zavedené ochranné opatrenia účinné alebo či je potrebné prijať ďalšie opatrenia. Technické ochranné opatrenia, ako sú uzavreté systémy alebo odsávanie Nitrozamínov súvisiacich s procesom, sú alternatívou, ak nie je možná náhrada. Neustále informujte pracovníkov o účinkoch expozície. Okrem toho školte pracovníkov o nebezpečenstvách, bezpečných pracovných postupoch a účinných hygienických opatreniach. Zabezpečte, aby mali pracovníci k dispozícii primerané osobné prostriedky na ochranu, ako je ochranný odev a rukavice, ak je to potrebné. Osobné prostriedky na ochranu by sa mali používať len ako posledná možnosť, po tom, čo boli predstavené možné technické riešenia.

Odkazy: AGS, ECHA, FIOH, DGUV, HSE, BAuA, Statista