Fakty o 1,4-dioxán

Odhaduje sa, že v EÚ je 1,4-dioxánu vystavených až 30 000 pracovníkov. Typické pracoviská, kde sa 1,4-dioxán používa, sú v gumárenskom a chemickom priemysle. Môže sa vyskytovať aj ako vedľajší produkt v kozmetickom priemysle. Pracovníci sú vystavení najmä kontaminácii prenášanej vzduchom a kožnému kontaktu, hoci je možná aj orálna expozícia. 1,4-dioxán je podľa právnych predpisov CLP (Klasifikácia, označovanie a balenie) klasifikovaný ako karcinogén kategórie 1B (Carc. 1B) a je podozrenie, že prispieva ku vzniku karcinómov v nose, ako aj nádorov pečene a obličiek. Okrem toho 1,4-dioxán spôsobuje vážne podráždenie očí a môže spôsobiť podráždenie dýchacích ciest; opakované vystavenie pokožky môže spôsobiť jej vysušenie alebo popraskanie.

Kde sa vyskytuje riziko

K profesionálnej expozícii dochádza pri výrobe, spracovaní a používaní 1,4-dioxánu prostredníctvom inhalácie alebo dermálnej expozície. 1,4-dioxán sa často používa ako rozpúšťadlo v laboratóriách (napr. mobilná fáza v chromatografii) a v priemyselných prevádzkach pri polymerizačných procesoch. V súvislosti s expozíciou je dôležité zvážiť čistiace a údržbárske činnosti.

Viac o látke

1,4-dioxán je číra, bezfarebná kvapalina, ktorá sa ľahko mieša s inými rozpúšťadlami. Pre svoju inertnosť sa používa najmä ako samotné rozpúšťadlo. Je vysoko horľavý a môže vytvárať výbušné peroxidy. 1,4-dioxán je antropogénna chemická látka, ktorá sa v životnom prostredí prirodzene nevyskytuje. Je známym vedľajším produktom priemyselných etoxylačných procesov, a preto môže byť prítomný ako kontaminant v kozmetike a výrobkoch osobnej starostlivosti, kde je jeho koncentrácia prísne regulovaná. 1,4-dioxán sa našiel aj ako rezíduum v predmetoch z plastu a gumy (napr. v rukaviciach, topánkach, oblečení, gumových rukovätiach, radiacej páke, volante).

1,4-dioxán je vo vode stabilný a nerozkladá sa. Zlúčeniny vo vzduchu môžu 1,4-dioxán rýchlo rozložiť na rôzne zlúčeniny. Existuje kontaminácia životného prostredia (podzemných vôd) súvisiaca s likvidáciou chemických rozpúšťadiel obsahujúcich 1,4-dioxán a s likvidáciou samotného 1,4-dioxánu.

Nebezpečenstvá, ktoré sa môžu vyskytnúť

1,4-dioxán sa po inhalácii a orálnej expozícii rýchlo a takmer úplne absorbuje. Významná je aj absorpcia cez kožu. Po vdýchnutí 1,4-dioxánu sa môžu vyskytnúť bolesti v hornej časti brucha a vracanie, ako aj podráždenie očí a dýchacích ciest. Medzi ďalšie príznaky intoxikácie 1,4-dioxánom patrí poškodenie pečene a obličiek, kŕče a kóma. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy súčasnú absorpciu látky cez kožu. Okrem toho opakovaná dermálna expozícia 1,4-dioxánu môže viesť k poškodeniu kože. Okrem toho sa v štúdiách na zvieratách pozorovali účinky na pečeň a obličky, ako aj na centrálny nervový systém, ako napríklad strnulá chôdza, narkóza, paralýza a kóma. Treba poznamenať, že hlavnými cieľovými orgánmi sú po dlhodobej expozícii dýchací systém, pečeň a obličky.

Čo môžete urobiť

V prípadoch, kde je to možné, by sa malo zvážiť nahradenie tejto látky. Ak alternatívy nie sú k dispozícii alebo ak sa 1,4-dioxán môže vyskytovať ako vedľajší produkt, je potrebné pravidelne vykonávať riadne merania expozície, aby bolo zrejmé, kedy a kde je potrebné prijať opatrenia. Na zabránenie nepriaznivým účinkom na zdravie je preto mimoriadne dôležité znížiť expozíciu pod limitnú hodnotu stanovenú na základe zdravotných hľadísk. V priemyselných procesoch sú príkladmi technických kontrolných opatrení uzavreté systémy, všeobecné odsávanie a miestne odsávanie. Aj pri práci s uzavretými systémami môže dôjsť k expozícii, napr. pri odbere vzoriek. V takýchto prípadoch sú dôležité merania a kontrolné opatrenia. Medzi ďalšie odporúčané pracovné postupy patrí poskytovanie informácií o nebezpečenstve a školenia zamestnancom, ako aj všeobecné normy pracovnej hygieny pre priestory, kde sa manipuluje s chemikáliami. Zamestnanci údržby a upratovania by mali byť tiež zaškolení. Zisťujte, či zamestnanci nehlásia počiatočné príznaky. Odporúča sa zapojiť pracovného lekára. Majte na pamäti, že v prípade 1,4-dioxánu možno posúdenie expozície podporiť biomonitoringom, ak to umožňujú vnútroštátne právne predpisy. Zamestnanci musia byť informovaní o účinkoch expozície. Osobná ochrana by sa mala používať len ako posledná možnosť, po zavedení možných technických riešení.

Zdroje: BAuA, CLP (Klasifikácia, označovanie a balenie), nemecká komisia MAK, RAC