Fakty o Prach z tvrdého dreva

Odhaduje sa, že približne 3 milióny pracovníkov v EÚ sú vystavení prachu z tvrdého dreva. Dlhodobé vystavenie prachu z tvrdého dreva môže spôsobiť rakovinu nosa a prínosových dutín. Prach z tvrdého dreva je podľa IARC klasifikovaný ako karcinogén skupiny 1, čo znamená, že sa považuje za jednoznačnú príčinu rakoviny u ľudí.

Kde sa vyskytujú riziká

Najvyššie úrovne expozície sa vo všeobecnosti vyskytujú v profesiách súvisiacich s drevárskym priemyslom a výrobou dreveného nábytku, ako sú napríklad obsluha brúsok, Operátor tlače v drevárskom priemysle a obsluha sústruhov. K vystaveniu drevnému prachu však môže dôjsť pri ktorejkoľvek operácii alebo procese, ktorý tvorí životný cyklus výrobkov z dreva, od výrubu až po inštaláciu a konečnú úpravu. Príklady, kde dochádza k expozícii, sú pri výstavbe budov a lodí, v lesníctve a v stolárskom priemysle.

Viac o látke

Prach z tvrdého dreva vzniká, keď sa stroje alebo nástroje používajú na rezanie alebo tvarovanie tvrdého dreva. Veľké množstvo drevného prachu vzniká napríklad na pílach. Väčšie častice prachu zostávajú v nose a nosových dýchacích cestách a môžu spôsobiť rakovinu nosa. Menšie častice môžu preniknúť hlbšie do pľúc s možnosťou vzniku astmy, alveolitídy a iných pľúcnych patológií. Tento veľmi jemný prach vzniká najmä pri brúsení alebo rezaní a je najnebezpečnejší. Jemný prach sa šíri aj ďalej z procesu rezania. Množstvo a druh uvoľňovaného drevného prachu závisí od spracovávaného dreva, použitého stroja a zavedených opatrení na riadenie rizík.

V platnosti je záväzná limitná hodnota expozície na pracovisku stanovená EÚ vo výške 2 mg/m³ (TWA – skratka pre Časovo vážený priemer – Time Weighted Average).

Nebezpečenstvá, ktoré sa môžu vyskytnúť

Keď pracovníci vdychujú drevný prach, usadzuje sa v nose, hrdle a iných dýchacích cestách. Expozícia na drevný prach môže spôsobiť ochorenia dýchacích ciest, podráždenie očí, kožné ochorenia a v prípade dlhodobej expozície aj rakovinu. Ďalším rizikom pri spracovaní dreva je, že drevené predmety môžu obsahovať iné nebezpečné látky. Pri výrobe väčšiny dosiek sa napríklad používajú živice obsahujúce Formaldehyd. Koexpozícia prachu z tvrdého dreva a Formaldehydu zvyšuje riziko vzniku rakoviny nosohltana.

Odhaduje sa, že latencia medzi expozíciou a rakovinou nosa spôsobenou drevným prachom je najmenej 20 rokov.

Čo môžete urobiť

Expozíciu možno znížiť vedomým výberom druhov dreva, zariadení a pracovných postupov. Lokálne ťažobné zariadenia by sa mali pravidelne kontrolovať. V ideálnom prípade by sa mali používať stroje na spracovanie dreva s integrovanými odsávacími systémami. Stroje by mali mať aj program preventívnej údržby, aby sa zabezpečila správna prevádzka počas celej životnosti systému. Pravidelne vykonávajte správne merania expozície, aby bolo známe, kedy a kde treba prijať opatrenia. Vyšetrite, ak pracovníci hlásia respiračné príznaky, a zapojte do vyšetrovania lekára pracovnej zdravotnej služby. Najlepším riešením je kontrolovať expozíciu prostredníctvom konštrukčných a technických úprav, napríklad inštaláciou odsávacieho ventilačného systému so zberačmi umiestnenými v miestach, kde sa vytvára prach.

Hygiena na pracovisku, ako napríklad odstraňovanie prachu zo stolov a podláh, je dôležitá a predstavuje kľúčové organizačné opatrenie. Čistenie od prachu by sa malo vykonávať tak, aby sa zabránilo expozícii prachu a jeho šíreniu, a to používaním priemyselných vysávačov s filtrami HEPA a vždy sa vyhýbajte zametaniu nasucho a používaniu stlačeného vzduchu.

Neustále upozorňujte pracovníkov na účinky expozície. Okrem toho zaškoľujte pracovníkov o nebezpečenstvách, bezpečných pracovných postupoch a o účinných hygienických opatreniach. Osobná ochrana, ako sú respirátory, sú krátkodobým riešením na zníženie expozície a mali by sa používať len ako posledná možnosť.

Zdroje: IARC