Fakty o Respirabilný prach kryštalického oxidu kremičitého

Odhaduje sa, že v Európskej únii je približne 5 miliónov pracovníkov vystavených pôsobeniu prachu z kryštalického kremíka. Minerálne prachy predstavujú najväčšie riziko vzniku ochorení pľúc spôsobených vplyvom pracovného prostredia v baníctve, stavebníctve a niektorých ďalších odvetviach.

Respirabilný prach kryštalického oxidu kremičitého (RCS) je podľa klasifikácie IARC zaradený do skupiny 1 karcinogénov, čo znamená, že sa považuje za jednoznačnú príčinu rakoviny u ľudí. RCS môže pri dlhodobej expozícii spôsobiť závažné ochorenia dýchacích ciest a dokonca aj rakovinu pľúc, pričom k riziku dochádza vdychovaním prachu.

Kde sa vyskytujú riziká

K vystaveniu prachu oxidu kremičitého dochádza najmä pri povrchovej a podzemnej ťažbe a v Stavebníctve (inžinierske stavby a podzemné inžinierstvo). V oblasti podzemného staviteľstva treba spomenúť najmä oblasti zemných prác, skalného stavebníctva a razenia tunelov. Okrem toho medzi odvetvia, v ktorých sa kryštalický oxid kremičitý používa ako surovina, patrí cementársky priemysel, chemický, keramický a sklársky priemysel (piesok na tavenie skla), zlievarenský priemysel (zlievarenský piesok) a gumárenský, plastikársky a lakovnícky priemysel (plnivo). Veľké emisie prachu, ktoré môžu obsahovať dýchateľný prach kryštalického oxidu kremičitého, sú možné aj v poľnohospodárstve alebo záhradníctve. Vo väčšine prípadov sú pracovníci zamestnaní v mikropodnikoch s maximálne deviatimi zamestnancami.

Kremičitý prach vzniká najmä pri ťažbe a spracovaní surovín obsahujúcich minerály s obsahom kremíka. Okrem toho vzniká kremičitý prach pri (najmä mechanizovaných, vysokorýchlostných) spracovateľských operáciách, ako je rezanie, pílenie, vŕtanie, brúsenie a drvenie hornín, betónu, asfaltu, malty, tehál a keramických výrobkov. K ďalším činnostiam patrí manipulácia so suchými materiálmi obsahujúcimi kryštalický oxid kremičitý, ich miešanie alebo lopatovanie, a tiež procesy, ako je napríklad otryskávanie piesku alebo skla stlačeným vzduchom, môžu viesť k uvoľňovaniu prachu oxidu kremičitého.

Prach, ktorý sa už usadil, sa môže opäť dostať do ovzdušia, ak ho zvíria vozidlá alebo vietor, čím môžu byť ohrozené aj osoby nachádzajúce sa v blízkosti staveniska.

Viac o látke

Kryštalický oxid kremičitý je druhým najbežnejším minerálom v zemskej kôre. V rôznom množstve sa vyskytuje vo väčšine hornín a tvorí väčšinu svetových ložísk piesku. V menšom množstve sa nachádza aj v íle. Výrobky, v ktorých je oxid kremičitý viazaný, nie sú nebezpečné. Pri ťažbe a spracovaní, t. j. pri trhacích prácach, rezaní, sekaní, vŕtaní, brúsení atď. výrobkov obsahujúcich oxid kremičitý však môžu vznikať malé častice, ktoré sa môžu dostať do pľúc a ohroziť ich („dýchateľný prach kryštalického oxidu kremičitého“).

V súčasnosti platí záväzná limitná hodnota EÚ pre expozíciu na pracovisku, ktorá je momentálne 100 µg/m³ (TWA), avšak táto hodnota sa momentálne reviduje.

Nebezpečenstvá, ktoré sa môžu vyskytnúť

Hlavným zdravotným účinkom vdychovania prachu kryštalického oxidu kremičitého je vznik silikózy. Silikóza je trvalé zjazvenie pľúc spôsobené vdychovaním prachu oxidu kremičitého. Pri fyzickej námahe dochádza k dýchacím ťažkostiam, ktoré niekedy prerastajú do dýchavičnosti v pokoji. Niektorí ľudia majú aj kašeľ s vykašliavaním alebo bez neho. Včasnými príznakmi silikózy môže byť aj sklon k vzniku infekcií dýchacích ciest. Nie je jasné, ako presne respirabilný prach kryštalického oxidu kremičitého spôsobuje rakovinu pľúc – najpravdepodobnejšou príčinou je hromadenie prachu v pľúcach. Jeho toxicita sťažuje prirodzeným obranným mechanizmom organizmu odstraňovanie prachu, preto zostáva v pľúcnom tkanive a spôsobuje neustále zápaly.

Čo môžete urobiť

Najlepším riešením je predchádzať tvorbe prachových častíc prostredníctvom náhrady, napríklad použitím produktov s nízkym obsahom prachu (napr. sypký tovar namiesto tovaru v vreciach). Ak náhrada nie je možná, malo by sa zabrániť expozícii na kremičitý prach alebo ju aspoň obmedziť. Predchádzanie vzniku prachu alebo jeho zníženie môžete dosiahnuť použitím pracovných metód s nízkou prašnosťou a strojov, ktoré pracujú s odsávaním alebo mokrým spracovaním. Pravidelne čistite pracovné priestory a dielne, zabraňujte usadzovaniu prachu a, čo je najdôležitejšie, zabraňujte opätovnému zvíreniu prachu počas čistenia (t. j. nepoužívajte suché zametanie ani fúkanie, ale používajte odsávače prachu alebo vysávače). Neustále sledujte, či dochádza k tvorbe prachu a či je potrebné prispôsobiť opatrenia na riadenie rizík.

V prípade činností náročných na prach by sa mali pracovné priestory rozdeliť na samostatné oblasti, v ktorých sa môže práca vykonávať postupne, aby sa zabránilo kontaktu tretích strán s prachom.

Osobná ochrana (ochrana dýchacích ciest) by sa mala používať len ako posledná možnosť, keď technické opatrenia nie sú dostatočné na ochranu používateľa pred vdychovaním škodlivých prachov, pár alebo plynov. Na niektorých pracoviskách alebo pri niektorých pracovných úlohách však môže byť respirátor jediným praktickým riešením.