Fakty o Dichlórmetán

Staršie údaje (CAREX) z roku 1990 poukazujú na expozíciu dichlórmetánu (známeho aj ako metylénchlorid alebo chloroform) pri práci u približne 250 000 pracovníkov v EÚ (15 členských štátov). Odvtedy však bolo používanie dichlórmetánu výrazne obmedzené (nariadenie REACH, smernica o pitnej vode).

Aktuálne odhady expozície Dichlórmetánu na pracovisku v EÚ nie sú k dispozícii. Hlavnými cestami expozície na pracovisku sú dýchacie cesty a koža. Dichlórmetán je podľa nariadenia CLP harmonizovane klasifikovaný ako karcinogén kategórie 2. IARC klasifikuje túto látku ako karcinogén skupiny 2A (pravdepodobne karcinogénny pre ľudí). Dichlórmetán je podozrivý zo spôsobovania rakoviny pankreasu, pľúc a pečene.

Kde sa vyskytujú riziká

Dichlórmetán sa používa predovšetkým ako odstraňovač farieb, odmasťovač, hnací plyn, chladivo a extrakčné rozpúšťadlo. Je vysoko prchavý, rozpúšťa mnohé organické látky, a preto sa používa aj ako rozpúšťadlo pre živice, tuky, plasty a bitúmen. Slúži tiež ako lepidlo pre špeciálne účely (akrylové sklo, polystyrén).

Dichlórmetán je vysoko prchavý, čo znamená, že pri použití na veľkej ploche sa vo vzduchu môžu rýchlo nahromadiť vysoké koncentrácie, ktoré sa môžu vdýchnuť. Pri takýchto rozsiahlych aplikáciách, ako je odmasťovanie alebo lepenie (plastových) povrchov, sa vo vzduchu, ktorý sa vdychuje, môžu aj naďalej vyskytovať vysoké koncentrácie dichlórmetánu. Expozícia vysokej intenzity môže dôjsť u pracovníkov, ktorí používajú odstraňovače náterov (stavebníctvo, renovácia), a pri činnostiach, ako je čistenie nádrží, odmasťovanie alebo údržba v uzavretých priestoroch. Expozícia strednej intenzity je typická v chemickom a farmaceutickom priemysle a pri príprave rozpúšťadiel, zatiaľ čo expozíciu nízkej intenzity možno očakávať v analytických, výskumných a zdravotníckych laboratóriách, u laboratórneho personálu a vo farmaceutickom priemysle (extrakčné činidlá), ako aj pri úprave plastových povrchov odmasťovacími prostriedkami a lepidlami.

Viac o látke

Dichlórmetán je alifatický, nasýtený halogénovaný uhľovodík, ktorý je vo svojej čistej forme bezfarebná kvapalina s vôňou podobnou chloroformu. Má nízky bod varu 40 °C a tlak pary 470 hPa (pri 20 °C) a je vysoko prchavý. Pri používaní výrobkov obsahujúcich Dichlórmetán sa do životného prostredia uvoľňuje približne 85 % tejto látky. Za bežných podmienok používania nie je Dichlórmetán horľavý; v uzavretých nádobách však môže hroziť nebezpečenstvo výbuchu.

Vzhľadom na obmedzenia používania podľa nariadenia REACH smú odstraňovače náterov obsahujúce viac ako 0,1 hmotnostného percenta Dichlórmetánu používať v komerčných podmienkach iba špeciálne vyškolený personál. Pri spaľovaní Dichlórmetánu môže vznikať plynný, vysoko toxický fosgén.

Nebezpečenstvá, ktoré sa môžu vyskytnúť

Ak sa látka vstrebáva v tekutej forme, napr. cez kožu, pôsobí predovšetkým na centrálny nervový systém a spôsobuje príznaky, ako sú bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, znecitlivenie a zhoršená koncentrácia. V organizme sa Dichlórmetán premieňa na oxid uhoľnatý, čím spôsobuje otravu oxidom uhoľnatým. Môže tiež dôjsť k podráždeniu dýchacích ciest a očí, strate chuti do jedla, zhoršenej koncentrácii a únave.

Dlhodobý kontakt s pokožkou vedie k rozpadu tukového tkaniva, čo spôsobuje kožné vyrážky a svrbenie. Pary Dichlórmetánu sú ťažšie ako vzduch, a preto sa hromadia pri zemi. Vdychovanie týchto pár môže spôsobiť poškodenie zrakového nervu a pečene (hepatitída).

Najvýznamnejším účinkom dlhodobej expozície je karcinogénnosť. Existuje podozrenie, že Dichlórmetán spôsobuje rakovinu pankreasu, pľúc a pečene.

Latentné obdobie vedúce k vzniku rakoviny po expozícii na Dichlórmetán sa môže pohybovať v rozmedzí od 20 do 30 rokov.

Čo môžete urobiť

V prvom rade by ste mali skontrolovať, či je možné výrobky obsahujúce Dichlórmetán nahradiť menej nebezpečnými alebo neškodnými alternatívami. Existuje široká škála alternatívnych výrobkov, najmä na použitie ako hnací plyn. Ak nie je k dispozícii žiadna náhrada, je potrebné zaviesť primerané opatrenia v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti, najmä pri aplikáciách vo veľkom meradle, s cieľom chrániť vystavených pracovníkov. Pary sa musia zachytávať a odsávať pri zdroji alebo blízko pri zemi pomocou odsávacích systémov. Počet osôb podrobených expozícii a dĺžka expozície sa musia obmedziť na minimum. Vystavení pracovníci musia byť pravidelne a zrozumiteľným spôsobom poučení o rizikách Dichlórmetánu a o vykonávaní ochranných opatrení. Po vyčerpaní všetkých uvedených opatrení je možné ďalšie zníženie absorpcie Dichlórmetánu do tela dosiahnuť použitím vhodných osobných ochranných prostriedkov (OOP) a pracovného ošatenia. OOP a pracovný odev musia byť vhodné na hygienické čistenie a skladovanie. Pri používaní dýchacích ochranných prostriedkov a rukavíc je potrebné dodržiavať pokyny výrobcu týkajúce sa vhodnosti, zaobchádzania, údržby, čistenia a doby prieniku.

Zdroje: OECD, ECHA; EU-OSHA, Gestis, EK, UBA.