V EÚ nie sú k dispozícii žiadne odhady súčasného počtu pracovníkov vystavených pôsobeniu chloroprénu (2-chlór-1,3-butadién). K pracovnej expozícii chloroprénu zvyčajne dochádza vdychovaním a kožným kontaktom. Chloroprén je podľa nariadenia CLP harmonizovane klasifikovaný ako karcinogén kategórie 1B. Neexistujú jednoznačné dôkazy o tom, či chloroprén spôsobuje rakovinu u ľudí. Štúdie na zvieratách ukazujú, že dlhodobá expozícia tejto látke môže spôsobiť rakovinu pečene a iných orgánov (napríklad v ústnej dutine).
Kde sa vyskytujú riziká
Chloroprén sa používa predovšetkým v chemickom priemysle na výrobu polychloroprénu a iných plastových materiálov, ako aj syntetických kaučukov a lepidiel (napr. operátori výroby lepidiel a pri miešaní/dávkovaní, technici zodpovední za receptúry alebo pracovníci údržby). Používa sa tiež pri výrobe 2,3-dichlór-1,3-butadiénu, medziproduktu pri výrobe určitých kopolymérov.
Pracovníci môžu byť vystavení značnej expozícii počas záverečných fáz syntézy chloroprénu, počas polymerizačných procesov a počas činností spojených s odstraňovaním monomérov, a to v povolaniach, ako sú prevádzkovatelia chemických závodov, mechanici v závodoch, potrubári a technici meracej techniky.
K expozícii môže dôjsť aj pri výrobe určitých základných farmaceutických výrobkov, vrátane zdravotníckych pomôcok a ochranných prostriedkov, ako aj v odvetví výroby nábytku (napríklad pri montážnych prácach, nanášaní lepidiel alebo pri laminovaní dreva), a tiež pri Technickom testovaní a analýzach (analytickí chemici, laboratórni technici).
Viac o látke
Chloroprén je prchavá, bezfarebná kvapalina. Je vysoko reaktívny, horľavý a vyznačuje sa štipľavým zápachom. Najbežnejšími výrobkami pre konečných používateľov sú výrobky z polychloroprénového latexu, ako sú lepidlá a kontaktné lepidlá, elastické pásky a tkané nite alebo ochranné rukavice.
V súčasnosti sa pripravuje záväzná limitná hodnota expozície na pracovisku platná v celej EÚ.
Zdravotné riziká, ktoré sa môžu vyskytnúť
Najväčšie riziko pracovnej expozície chloroprénu predstavuje vdychovanie výparov prítomných v pracovnom priestore a kontakt s pokožkou. Krátkodobá expozícia chloroprénu môže pri vystavení veľmi vysokým koncentráciám spôsobiť závraty a zvracanie. Dlhodobá expozícia chloroprénu môže spôsobiť rakovinu pečene a rakovinu v iných častiach tela.
Čo môžete urobiť
Najlepší spôsob, ako znížiť riziko expozície, je nahradiť chloroprén bezpečnejšími látkami alebo zmeniť výrobný proces. Ak to nie je možné, je potrebné prijať opatrenia na zníženie expozície.
Najúčinnejšou metódou je použitie automatizovaných alebo uzavretých systémov, aby pracovníci neprišli do priameho kontaktu s touto látkou.
Na čo najväčšie zníženie expozície chloroprénu by sa mali používať aj ďalšie technické bezpečnostné opatrenia. Napríklad: bezpečnejšie prečerpávacie systémy, kvalitnejšie tesnenia a ventily a zdokonalené metódy čistenia, ktoré znižujú potrebu vstupu pracovníkov do zariadení. Lepšia kontrola procesov a metódy odberu vzoriek môžu tiež znížiť úniky a expozíciu voči chloroprénu.
Dôležitá je dobrá hygiena na pracovisku, vrátane pravidelného upratovania a bezpečného skladovania. Expozícia na pracovisku by sa mala pravidelne kontrolovať, aby sa zabezpečilo, že bezpečnostné opatrenia fungujú.
Dôležité je tiež obmedziť čas, ktorý pracovníci trávia v exponovaných priestoroch, a regulovať prístup na tieto miesta, pretože chloroprén spôsobuje lokálne podráždenie (poškodzuje epitel nosa). Pracovníci by mali byť zaškolení o rizikách a o tom, ako pracovať bezpečne. Je potrebné zabezpečiť dobrú osobnú hygienu, vrátane umývacích zariadení a dostatku času na umývanie.
U pracovníkov, ktorí môžu byť vystavení pôsobeniu tejto látky, by sa mali vykonávať zdravotné prehliadky a mali by hlásiť akékoľvek počiatočné zdravotné príznaky, ako napríklad podráždenie kože, očí a nosa, závraty a vypadávanie vlasov.
Pracovníci by mali používať ochranné prostriedky, najmä rukavice a ochranný odev. Osobná ochrana by sa však mala používať iba ako posledná možnosť, až po vyčerpaní všetkých ostatných možných technických a organizačných riešení.
Zdroje: ECHA, RAC