Vznik karcinogénov vznikajúcich v procese pri abrázii
Väčšina nebezpečných látok je označená a identifikovaná, existujú však aj karcinogény, ktoré vznikajú ako vedľajší produkt v priebehu pracovného procesu, tzv. karcinogény vznikajúce v procese (PGC). Keďže PGC zvyčajne nie sú označené a nie sú uvedené v bezpečnostných listoch, je potrebné im venovať osobitnú pozornosť v praxi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pretože milióny pracovníkov v Európe sú im denne vystavené.
Jedným z procesov, pri ktorých dochádza k uvoľňovaniu PGC, je abrázia. Abrázia je erózia materiálu spôsobená bočným pohybom povrchov. Pri abrázii dochádza k skutočnému poškodeniu materiálu, čo v mnohých prípadoch vedie k uvoľňovaniu abrazívneho prachu. V pracovnom prostredí vzniká abrazívny prach napríklad pri rezaní tvrdého dreva alebo kovu, alebo pri vŕtaní do betónu. Abrazívny prach môže obsahovať karcinogénne látky a ak sa neuplatňujú stratégie na jeho odstraňovanie a kontrolu, ľahko sa vdychuje.
Ktoré činnosti vedú k Abrázii?
Abrázia môže byť spôsobená viacerými rôznymi procesmi, ako sú rezanie, vŕtanie, brúsenie, tryskacie čistenie, hobľovanie, brúsenie, frézovanie, pílenie a drvenie materiálu. V abrazívnom prachu, ktorý sa uvoľňuje počas týchto činností, sa môžu nachádzať karcinogénne látky, ktoré sa následne vdychujú a môžu mať vplyv na zdravie. K expozícii môže viesť aj zametanie prachu po činnostiach s abráziou.
Kde vznikajú riziká
Medzi vystavených pracovníkov patria: pracovníci vykonávajúci abrazívne tryskacie práce, obsluha strojov na výrobu tehál, betónu alebo dlaždíc, murári, pracovníci v keramickom a hrnčiarskom priemysle, betónári, obsluha drvičov a mlynov, obsluha brúsok, obsluha lisov v drevospracujúcom priemysle, obsluha sústruhov, stavební robotníci a stolári. Odvetvia, v ktorých k expozícii dochádza najčastejšie, sú Stavebníctvo, nábytkársky priemysel a lesníctvo a stolárstvo.
Koľko pracovníkov je vystavených riziku?
Najznámejšími karcinogénnymi látkami uvoľňovanými pri abrázii sú dýchateľný kremičitý (kremeňový) prach a prach z tvrdého dreva, pričom sa odhaduje, že v EÚ je týmto látkam vystavených 5 miliónov, resp. 3 milióny pracovníkov.
Vplyv na zdravie
Keď pracovníci vdychujú prach z tvrdého dreva, usadzuje sa v nose, hrdle a dolných dýchacích cestách. Expozícia na prach z tvrdého dreva môže spôsobiť ochorenia dýchacích ciest, podráždenie očí, kožné ochorenia a v prípade dlhodobej expozície aj rakovinu.
Keď pracovníci vdychujú kryštalický kremík, pľúcne tkanivo reaguje tvorbou fibrotických uzlíkov a zjazvením v okolí častíc kremíka. Nie je jasné, ako presne prach z kremíka spôsobuje rakovinu pľúc.
Podrobné informácie o vplyvoch konkrétnych karcinogénnych kovov a materiálov na zdravie nájdete v informačných listoch o jednotlivých látkach na webovej stránke: Prach z kremičitého piesku, chróm VI, Prach z tvrdého dreva.
Čo robiť?
- Brúsny prach sa zvyčajne nepovažuje za nebezpečný pre ľudské zdravie, preto je potrebné venovať zvýšenú pozornosť informovanosti o týchto látkach a opatreniam na obmedzenie expozície.
- Rovnako ako v prípade akejkoľvek inej chemickej látky je možné expozíciu tejto látky výrazne znížiť použitím prostriedkov na kontrolu prachu, ako sú odsávače prachu, excentrické brúsky, kladivá s integrovanými odsávačmi alebo zvlhčovacie systémy, ktoré minimalizujú emisie prachu z abrázie.
- Odstránenie brúsneho prachu čo najbližšie k zdroju (zvlhčovaním alebo miestnym odsávaním) je nevyhnutné na zníženie expozície pracovníka, ako aj na minimalizovanie znečistenia pracovnej miestnosti, aby sa zabránilo opätovnému uvoľneniu brúsneho prachu do ovzdušia.
- Na stránke http://www.dustfreeworking.tno.nl nájdete široký výber odsávačov prachu.
